Jeden z najkrajších pohľadov na nočnú oblohu nám poskytuje sprievodca Zeme, náš Mesiac. Dnes ten pohľad je krásny, ale keby ste sa pozerali na nočnú oblohu zo Zeme pár miliónov rokov po jeho vzniku, tak by nám aj vlasy hrôzou zošediveli. Veru, vtedy náš Mesiac, ešte žeravý a geologický veľmi aktívny obiehal Zem vo vzdialenosti 30 – 45 tisíc kilometrov. Nielenže jeho tieň zakryl ¾ oblohy, ale pri každom obehu sa zodvihla a roztrhla vplyvom gravitácie, vrchná časť zemskej kôry. Čo vtedy bolo pre život vražedné, neskôr život chránilo.
Ak prijmeme najpravdepodobnejšiu teóriu o zrážke pôvodnej Zeme s cudzou planétou, možno veľkosti Marsu, tak Mesiac je aj kus našej Zeme. Nepochybne to dokázali aj vzorky mesačného povrchu. Ale vráťme sa ku tej zrážke.
Katastrofický prebiehajúca zrážka mala v konečnom dôsledku pre Zem blahodarné a život podporujúce dôsledky. Samozrejme trvalo miliardy rokov, kým sa situácia upokojila. Po období bombardovania zvyškami odtrhnutej zemskej kôry a časťami cudzej planéty sa ukázalo, že zemská rotácia sa začína brzdiť. Bol to vplyv Mesiaca, ktorý upravil rotáciu Zeme z pôvodného 8 hodinového dňa na dnešných príjemných 24 hodín. V prípade, ak by sme dnes mali napr. 10 hodinový deň, na Zemi by viali tak silné vetry, ktoré sa nenachádzajú ani v známych vedeckých stupniciach a voda by bola ešte viac viazaná v okolí rovníka. Dnešné kontinenty by mali úplne inú podobu a s veľkou pravdepodobnosťou, Antarktída a Austrália by boli spojené v jednu pevninu. Podmienky pre život, by zmenili veľkostné proporcie fauny a flóry tak, že silné vetry by zamedzili vzniku lesov či vyšších živočíchov. Pri zrážke došlo aj k vedľajšiemu efektu, a to strate ohromného množstva atmosféry, čo nám umožnilo nastúpiť na úplne inú cestu, ako náš najbližší planetárny sused žeravá Venuša.
Ale asi najpodstatnejším blahodarným dôsledkom pôvodnej zrážky, je vychýlenie a stabilizácia zemskej osi. Vznik zmien v podobe ročných období, či prílivu a odlivu, mnoho vedcov považuje za jeden zo štartovacích mechanizmov vzniku života na Zemi.
Dnes sa pozeráme na Mesiac, na jeho krásne krátery ako na dôkaz, že nás stále chráni pre tisíckami meteorov či asteroidov. Ak by sme sa mohli pozerať na oblohu ešte milióny rokov, Mesiac by sa nám pomaly zmenšoval. V súčasnosti nám dáva zbohom nepatrne, asi 4 – 5 cm za rok. Keď nás opustí, bude už rotácia Zeme tak pomalá, že život v podobe ako ho poznáme už nebude existovať. Ale to už bude písať hlavné dejstvo iný člen našej sústavy, naše Slnko.
Zdroje :
Kolektív autorov: Velké dějiny: Od Velkého třesku po současnost. Praha, Euromedia Group – Knižní klub 2017.
GILLILAND Ben: Ako vybudovať vesmír. Od Veľkého tresku po koniec vesmíru. Bratislava, Ikar 2015.
Články KOZMOS, Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, 1990-2019
The illustrated Atlas of the Universe, Weldon Owen Inc, 2006
Fotografie autora
Celá debata | RSS tejto debaty