Po dnešnej návšteve supermarketu je jasné, že veľká časť obyvateľstva sa zásobuje trvanlivými potravinami. Sledovanie médií, dáva odpoveď bežnému človeku, že situácia sa môže rapídne zhoršiť. Známe slová liberálnych ekonómov, že trh vyrieši všetko sú v krízových situáciách scestné. Pri tom pohľade na prázdne regále sa opätovne naskytá otázka, je či nie je morálne, ak si človek robí zásoby potravín na dlhšiu dobu?

Odpoveď si niekto dá takúto : „áno je to zodpovedné“. Určite s tým treba súhlasiť, je to zodpovedné voči samému jednotlivcovi a jeho rodine. Tým však obmedzil iného človeka kúpiť si niečo do zásoby, veď ani babka žijúca sama si nemôže dovoliť z biedneho dôchodku urobiť si zásoby a už vôbec nie chudobnejšia mnohopočetná rodina, ktorá nemá na takýto nákup. Na druhej strane dvetisíc rokov staré slová Publiusa Vergilia „odvážnemu šťastie praje“, alias „šťastie patrí pripraveným“, boli úspešne potvrdené životom samým.

Neviem, či sú pravdivé informácie o zadržaní zdravotníckeho materiálu pre naše nemocnice v Nemecku, ale predpokladám  že ide len o dočasné opatrenie nemeckého krízového štábu, čo však len potvrdzuje správnosť názvu českého filmu „co je doma, to se počítá“.

Áno, čo máme doma, to máme doma a to nám v mierových časoch nikto nezoberie. Po problémoch štátnych hmotných rezerv len s rúškami, keď sme sa pripravovali roky len na „mierové krízy“ ako terorizmus či epidémie, začínam pochybovať čo vlastne máme doma…